Hoŕng Thị Kiều Anh : Khúc nguyęn trinh

Ba bản dịch một bŕi thơ đă biến thŕnh nhạc

được đưa vŕo Nhạc Viện Bratislava, khoa thanh nhạc, học trěnh tác phẩm biểu diễn

 

Khúc Nguyęn Trinh

 

Đường ở cuối đường

Těnh ở cuối těnh

Nguyęn trinh

             Ai tặng ?

Đầy ở cői đầy

          Kiệt cůng tinh anh

                   Sương

                       Sao

                          Sớm

                             Tỏa

                               buông

 

Đường ở cuối đường

Đầy ở cői đầy

Nhịp chčo sông.

              Ai vỗ ?

 

Těnh ở cuối těnh

 Người ở cuối người

 Dâng tặng măi

                            Nguyęn Trinh.

 

Ngạo tiếu  đau trong vňng sóng Giang hồ

 

   Tóc tung mây

                          trời bạc trắng

      Dáng Đường thẳng , chân lięu xięu

          Nŕy chiều !

                            Nŕy chiều !

           Lęn men cho bờ môi thęm quạnh

 

 

  Mỗi bước chân tiễn đời mięn viễn 

  

  Mỗi bước ngập ngừng...

          Sâu thẳm đẩy ta đi  

 Ôi Đường muôn mŕu cỏ ngát đương thě

 

       Ta quęn Ác

                           ngỡ ngŕng soi...

                                                      giọt Thiện

 

        Chỉ một tia mắt như hồn Tráng Liệt

 

          Phập phồng Nguyęn Trinh.

                      Dâng tặng măi ngŕn sau...

Hč hč

Originelle mélodie

 

Au-delŕ de toutes les voies, la Voie

Au-delŕ de toutes les amours, l'Amour

Originelle pureté

Qui te l'a donnée ?

Exil de tous les exils, extręme plénitude

Intelligence supręme

Ô brume

d' étoile matinale

si tôt

épanouie

éparpillée

 

Au-delŕ de toute les voies, la Voie

Exil de tous les exils

Sur le fleuve de l'existence

Qui frappe la cadence ?

 

Au-delŕ de toutes les amours, l'Amour

Au-delŕ de tous les humains, l'Humain

Éternelle offrande

Originelle Pureté.

 

Douloureux rire d'orgueil dans les vagues

aventureuses de l'existence

Tes cheveux éclatent en nuages

blanchissant le ciel

Silhouette droite, pieds chancelant

Crépusculcule !

Ô, crépuscule !

fermente mes lčvres assoiffées

 

 

Chacun de nos pas passionnément accompagne

la vie vers l'éternel silence

Chacune de nos hésitations…

Profondément nous y engage

Ô, la Voie, herbe, parfums, couleurs, du présent

multiple splendeur

Oubliant le Mal

je contemple, hébétée…

le Bien

 

Il a suffi d'un seul regard tragique et fier, 

indomptable résolution

      Palpitant d'originelle pureté

             en offrande sans fin aux temps ŕ venir…

Hč hč

 

(phđ)

   UR – DICHTUNG

 

At roads’end, the Way

At longing’s end, Love

Whose gift –

                       Immaculate Origin ?

Overflowing plenitude

Spiritual quintessence

Misty

           Stars

                      So soon

                                     Scattered…

 

 

End of the roads, way yonder

Plenitude  O! Utmost Exile!

Row, row, on the river

Who beats the rhythm ?

 

Love at longing’s end

At the last human stop – a man

A gift forever

                          Immaculate Origin

 

Proud laughter in pain

Amidst waves and tides of roaming existence

A straight silhouette on wobbling legs

Tossing hair like white clouds dancing

      Sunset!  

                     Sundown!    O!

      Liquor for my desolate lips

 

 

 

Each wavering step pushed by the Fathomless

 

Every footstep – a farewell to life endlessly receding

 

How splendid and fragrant the road of tender grass!

 

Forgetting Evil

                    I contemplate with awe

                                                    The Good

 

Just a tragic glance from the Soul –

 

   throbbing and untamed Immaculate Origin

An everlasting gift offered to ages to come

 

 

(an English version by CHÂN  PHƯƠNG)

 

 

Olga Slivkova dịch Khúc Nguyęn Trinh sang tiếng Sloven

 

Na konci cesty

 

Na konci cesty objaví sa Poznanie.

Na konci túžby objaví sa Láska.

Čí je to dar?

Je to pretekajúca plnosť

Z nepoškvrneného prameňa.

 

Majstrovské dielo,

Duchovný kryštál,

Nebeská rosa rána,

Svetlo hviezd úsvitu

Cez tratiacu sa hmlu.

 

Na konci cesty privíta ťa rieka.

Tam končí vyhnanstvo v záplave hojnosti.

Na pustom brehu čaká čln,

Unáša ťa cez hrebene vĺn.

Kto dáva rytmus veslám,

Kto tlieskaním ho sprevádza?

 

Rieka sa vnára do jazera

Tak ako túžba do lásky.

Hladinu sfarbil západ slnka,

Jej vlny šumia ako pyšný smiech

V žeravej bolesti duše,

Uprostred príbojov pozemského bytia.

 

Na vode tancujú biele mraky

A lúče slnka sa vlnia ako zlaté vlasy.

V tom zrkadlení sa objavuje silueta muža.

Ponúka dar večnej lásky

Pulzujúcej a neskrotnej,

Z nepoškvrneného prameňa.

 

Vtláča bozk na moje osamelé pery,

Svieži balzam rozkoše.

Podmienku kladie: rozchod so životom.

V bezodnej hĺbke zabudne duša

Na pestré radosti ulice,

Nádherné potulky rozvoňanou trávou

 

Na dobro i zlo, aj hrôzy ohromujúce myseľ,

Tragické chvíle pozemského života.

Váhanie mi podlamuje nohu,

Ktorá chce vykročiť na vlny.

Krok do večnosti, zdroja pulzujúcej lásky,

Čo preniká dušu ako požehnaná vlaha,

 

Ktorá jej dá žiť naveky.

 

Nghe nhạc : http://amvc.fr/Damvc/GioiThieu/HoangThiKieuAnh-1/Concert-2012/Concert-2012-18-KhucNguyenTrinh.mp4